michal

Denník Sme asi začal kampaň proti cyklistom. V uhorkovej sezóne im asi nenapadlo nič lepšie ako séria bombastických titulkov odrádzajúcich od bicyklovania: Byť cyklistom nie je na Slovensku jednoduché, ich podiel medzi obeťami ale klesá a Cyklista Velits: Párkrát ma auto vytlačilo, dvakrát ma zrazili.

Autor Michal Piško, zhodou okolností môj polovičný menovec, asi nemá bickle rád a najradšej by na nich videl čo najmenej ľudí. Inak si niektoré perly z článkov nedokážem vysvetliť.

Rozhovor s úspešným cyklistom začína bombastickou otázkou: „Počuli ste o prípade, žeby cyklista niekoho vážne zranil?“, čo po takom bombastickom nadpise nie je prekvapivé.

Horší je ale ten prvý, všeobecnejší článok. Autor si ani nedal tú námahu, aby otestoval pravdivosť tvrdení polície, koľko cyklistov bolo vinníkmi nehôd. Z mojich skúseností policajti radi určujú ako vinníkov cyklistov, nemusia potom riešiť nepríjemné postihy pre autistov (napríklad cyklista zrazený autom na lesnej ceste, vinníka prehlásili cyklistu). Alebo je to aj pre nevedomosť policajtov, ktorí nepoznajú dopravné predpisy (napríklad sa pýtajú, či cyklista ukazoval odbočovanie počas celej doby odbočovania).

Alebo perla od hovorkyne: „Treba však zobrať do úvahy, že v súvislosti s popularitou cyklistiky dochádza aj k vzrastajúcemu počtu cyklistov v premávke a tým aj k väčšej pravdepodobnosti vzniku nehody s ich účasťou.“ Veľa štúdií zo zahraničia dokázalo, že so vzrastajúcim počtom cyklistov klesá ich/naša nehodovosť. Minimálne vodič auta nie je smrteľne šokovaný, keď na ceste, kde sa hrnie stoštyridsiatkou namiesto povolenej deväťdesiatky, v neprehľadnej zákrute (že Rasťo Žitný) uvidí cyklistov.

Hlavným spôsobom ako zlepšiť bezpečnosť cyklistov je zlepšenie infraštruktúry a zvýšenie počtu cyklistov. Kroky, ktoré presadzuje polícia (povinné prilby, reflexné prúžky,… ), sú skôr kontraproduktívne, keďže zvyšujú subjektívny pocit bezpečia (bez reálneho podkladu) a zvyšujú rýchlosť aút.

A na záver, porušovanie predpisov: polícia SR, jednotlivé verejné a štátne inštitúcie, obce a mestá umelo kriminalizujú cyklistiku, časujú semafory tak, že sa dá ísť na červenú aj naslepo, nerobia cyklochodníky, keď môžu a ignorujú územný plán v neprospech cyklistov a chodcov.