michal

Železničiari ma vždy dokážu prekvapiť, ako sú schopní pokaziť svoj biznis. Aj v Bratislave, kde je kúpyschopné obyvateľstvo a majú obrovskú konkurenčnú výhodu. Tvrdíte, že nemožné? Veď pozerajte…

Keď sa pozrieme na železničnú mapu Bratislavy, vyzerá veľmi pekne a použiteľne. Trate idú zo všetkých kútov, pokrývajú aj veľké okolie Bratislavy. Majú obrovskú konkurenčnú výhodu svojej vlastnej infraštruktúry, na ktorej nie sú zápchy. Ale ako to dokázali manažéri pokaziť, ma udivuje. Mantáci ako vyšití.

Vlakové spoje

Infraštruktúra je síce pekná, ale vlaky po tratiach nechodia.

Všetky vlaky končia na hlavnej stanici. Napríklad spoj z Pezinka do Malaciek (cez Patrónku) neexistuje. Keď chcem ísť z Jura do Lamača, mám smolu. Detto spoj z Dunajskej Stredy alebo Senca. Cestujúci, riešte si dopravu v meste po svojom.

Z Petržalky do mesta sa nedostanete. Nič nejde. Načo, veď po mostoch idú autobusy v samostatných autobusových pruhoch a vôbec nestoja v zápche.

Smer Rajka – Čunovo – Rusovce potichu zmizol. Bol by to najpohodlnejší spôsob dopravy z týchto končín. Načo ho udržiavať, veď to by museli dohodnúť medzinárodnú dopravu.

A veselý vláčik do Viedne? Bratislavu prebehne bez zastavenia, ale vo Viedni stojí na každej zastávke. Ešteže sme z Bratislavy rýchlo preč, čo na tom, že je nepoužiteľný na prímestskú bratislavskú dopravu. Prečo to nie je vlak z Trnavy do Viedne, čo ide cez Bratislavu?

Zastávky a stanice

Vybavenie a používanie staníc je kapitola sama o sebe. Hlavná stanica je pýchou našej metropoly. Nové mesto trošku upravené, Vinohrady ako prestupné. Zatiaľ OK, relatívne.

Iné stanice, iné kafé. Rača je úplne nepoužiteľne na kraji mestskej časti, pričom ju stačilo posunúť o 350 metrov severnejšie, aby bola v pešej vzdialenosti od zastávky električky Záhumenice. Ale tradície sú tradície.

Vajnory stačia o 600 metrov západnejšie, aby sme vedeli prestúpiť na zastávku na nadjazde. V tomto štádiu škoda reči. Podunajské Biskupice, no čo dodať. Kilometer severnejšie a máme trolejbus. Ale nie, tradície sú tradície. Veď Ferencjóžka to takto projektoval. Ústredná nákladná stanica? Kto by tam vystupoval? Veď cintorín Ružinov je až 600 metrov ďaleko, cez polia.

A keď ideme na západ Bratislavy (kde to už veľmi nepoznám), príde Lamač. A lahôdka vo forme Devínskej Novej Vsi. Excentrickejšie postavenú stanicu asi nenájdem. Však pomaličky prejdeme okolo celej zastavanej časti (ale nezastavíme), až tam uprostred polí. Veď všetci dvaja cestujúci sa prejdú.

Samostatnou kapitolou sú chýbajúce zastávky. Patrónka – väčší prestupný uzol snáď nie je. Z vlaku si ho môžeme pozrieť. Koniec Dúbravky potichučky obídeme. Pribrzdiť pri Avione? Nemožné!!! Však Ferencjóžka by sa v hrobe obracal!!!

Petržalská stanica, nová pýcha, ktorej podchod končí na daľnici namiesto na druhej strane tejto diaľnice. Zastavenie pod Starým mostom, aby sme vedeli prestúpiť na novučičkú električku? Snáď moje detné deti. Urobiť v takej rozťahanej dedine ako sú Rusovce dve zastávky? Ale v Rajke je skoro v centre. Jáj, to sme už v Maďarsku.

BID, či NEBID?

BID – Bratislavská integrovaná doprava bola slávnostne naštartovaná v minulom tisícročí. V predminulej dekáde. A nič z toho… Tu by som ešte mohol písať o neintegrovaných lístkoch, o absurdnostiach typu poplatky za bicykel, o tom, ako ani na jednu z nehlavných staníc nejde rozumný prípoj MHD, …

A títo mantáci idú stavať tunel popod Bratislavu. Však pri ich šikovnosti ju ani netrafia…