V tomto období si človek rád spomenie na leto a na pekné zážitky v ňom. Aj na to, ako išiel lesom bicyklom a viac tlačil ako jazdil…
Ale začnime po poriadku. Išli sme na mapovačku do Prievidze. Ako na každú mapovačku mal som cieľ ísť bicyklom (keď ho už mám). Teda doviesť sa vláčikom na najbližšiu stanicu, stade si odšliapať 50-80 km cez hory a v kľude doraziť. Aj tentokrát som mal ten cieľ.
Vyrazil som s našimi železničiarmi ráno o 10:37 z Bratislavy do Žarnovice (vlak o 6:37 bol dosť skoro a ten o 8:37 nechodil). O 13:00 som vystúpil v Žarnovici, hladný ako vlk, keďže jedálenský vozeň nebol a ja som sa nezásobil (však kam do môjho batôžka by som to nakládol). Vydal som sa na Revište, kde som sa pred stúpaním do kopcov nadlábol haluškami.
Poučenie prvé: pred stúpaním si nedávaj halušky.
Išiel som modrou značkou od Bzenice na Kanie studne, cez malebné hríbiky s názvami Všivavá, Lazy, Gronštolne. Romantika. Niekde okolo Všivavej a okolo tretej poobede som dostal defekt. Začal som ho lepiť.
Poučenie druhé: pred výletom si skontroluj lepidlo na duše.
Po neúspechu lepidla som dal novú dušu. Prekvapivo nefučala. Tak som ju začal mojou pumpou nafukovať.
Poučenie tretie: skontroluj si čas od času pumpu.
Moja pumpa fúkala všade, len nie do duše. Skontroloval som cyklomapu a vyzeralo to, že už som skoro hore. Veď posledný výšľap by som aj tak tlačil. Dohodol som sa s kamarátom, že ma počká hore (medzitým došiel do Prievidze a chatky v Púšti) a že sa aj tak pôjde bajkovať. Tak som začal šliapať a tlačiť. Tým veľmi miernym stúpaním s ideálnou highway=track a tracktype=grade2. Proste lahoda, kedy som išiel na bicykli.
Poučenie štvrté: v októbri sa stmieva skôr ako v júni.
Potom som tlačil potme a na hrebeň som dorazil o deviatej-desiatej večer. Tesne pod hrebeňom som stretol traktoristu, ktorý mi nafúkal koleso. Takže Tibor ma čakal zbytočne, ale aspoň sme mali spoločný zjazd. Moje stúpanie vidno ako modrú a žltú značku krížom cez mapu (impozantné, že?). Osvetlenie sme mali dobré, čelovky sú na bajk oveľa lepšie ako tie lampičky, čo sa snažia predávať v obchodoch.
Poučenie piate: zadná blikačka je dosť silná a oslepuje.
Zjazdík bol príjemný, meniteľná geometria a full suspention majú svoje výhody. Ale aj tak sme išli opatrne a pomaly.
Poučenie šieste: turistické značky potme pri rýchlosti 50 km/h nevidno.
Po miernom blúdení sme dorazili do nejakej dediny, ako skúsení maperi sme sa podľa GPS zorientovali a po relatívne cyklo-friendly cestách (modrá značka) dorazili do Púšte. O polnoci, resp. minútu pred ňou (vďaka čomu boli potom hádky, že ktorý okamih je okamihom dorazenia; netuším kto tú stávku nakoniec vyhral).
S pozdravom mapovaniu zdar sa teším na ďalšie výlety.