V našej milej Bratislave ma vždy udivuje, ako úradníci diskriminujú chodcov, ako keby vôbec neexistovali. A potom používajú frázy ako „nedisciplinovaní chodci“. Ale veď za tú nedisciplinovanosť môžu sami úradníci…
Stačí sa pozrieť na niektoré rekonštrukcie, počas ktorých zmizli chodníky (alebo sa vôbec neobjavili). Asi najabsurdnejším príkladom je okolie Eurovey, kde sa podarilo zmestiť štvorprúdovú diaľnicu (maximálna povolená rýchlosť pre autá je 50km/h), ale miesto na chodník sa tam nenašlo. A kde sa chodník našiel, veselo parkujú autá (teda tí chudobnejší, ktorí nemajú na parkovisko, lebo posledné peniaze minuli na auto). A voči týmto arogantným vodičom nikto nezakročí. Asi tam parkujú úradníci…
Iným príkladom sú semafory. Keď niekde semafor pribudne, všetci zúčastnení si dajú tú námahu, aby bol pre chodcov čo najnepriateľskejší. Pribudnú zábradlia, chodcov nútia kľučkovať ako opitých, obrubníky sú nechané vysoké a prechody príliš úzke, traja sa vedľa seba ledva zmestia.
A najhoršie je časovanie semaforov. Chodci majú zelenú, až keď žiadne auto ani náhodou zo žiadneho smeru nejde, a aj táto zelená má 5 sekúnd (maximálne). A to aj v absolútnom centre. Príkladov je mnoho:
A potom sú prekvapení, že „nedisciplinovaní chodci“ chodia na červenú. Skôr je to prejav občianskej neposlušnosti ako nedisciplinovanosti.
Otázkou mi je, prečo úradníci, čo toto spôsobili, ešte existujú. Veď v iných mestách je priorita jasná: chodci, MHD, cyklisti a až na konci autá. U nás je to skôr naopak, ak sa nezmestí cesta, radšej ukrojme z chodníka.
Dokedy?